Akčná hra, v ktorej nemáte adekvátny feeling zo streľby. Stratégia, ktorá je tak obyčajná a plochá, že je vlastne zbytočná a nemáte chuť neustále vodiť svojich kumpánov za ručičku. A k tomu epický príbeh, kde ste už všetko videli a polovicu sekvencií som strávil čumením z okna mimo obrazovku. Áno, sú tu aj RPG prvky, ale k čomu vlastne sú, ak necítite postup a aj s nabúchanými schopnosťami pižláte nepriateľa tak pomaly, že skôr by ste ho umlátili palicou? Mŕtvy multiplayer, umelé a nezničiteľné prostredie vs. rozmanitosť, spolubojovníci s odlišným spôsobom boja proti nemožnosti vydávať konkrétne príkazy konkrétnej jednotke a bez akéhokoľvek náznaku budovania vzťahu k nim. Disintegration je fajn – v zľave si môžete spraviť fajn víkend a potom spokojne na ňu zabudnúť. Inak nemá zmysel s ňou strácať zbytočne svoj drahocenný čas.